Come on baby light my fire!!!

Z tohoto verša, ktorý v 60. rokoch obletel svet sa Vám v mysli vybavý spomienka na legendárnych DOORS. Kapela ako taká vznikla v roku 1966 v Los Angeles.Za zakladateľov kapely sa považujú Jim Morrison a Ray Manzarek.Vznik kapely bol zaujímavý.Jedného letného dňa sedel na pláži Ray Manzarek a okolo neho prešiel Jim Morrison.Začali sa vyprávať o tom čo budú robiť a čo teraz robia (obidvaja boli po škole). Morrison sa náhodou zmienil že píše básne a pesničky a hneď aj Manzarekovi jednu zaspieval.Bola to pesnička Moonlight Drive.Hneď ako ju Ray počul prsty mu začali lietať vo vzduchu a prvé čo povedal bolo: “Toto je najlepší rock and rollovi text aký som v živote počul.”Teraz už len ostávalo vymyslieť názov pre kapelu. Morrisona hneď napadlo DOORS.Je to podľa výroku Wiliama Blakeho:”Ak sa dvere vnímania vyčistia, veci sa ukážu také aké v skutočnosti sú:nekonečné.”Teraz nastal problém.Museli zohnať ešte bubeníka a gitaristu . Ray našťastie poznal Robbieho Kriegera a Johna Densmora, ktorý hrali v kapele The Psychadelic Rangers.Prišiel za nimi a povedal že má speváka a potrebuje bubeníka a gitaristu. Obidvaja súhlasili a vznikla stála zostava The DOORS.Tvorili ju James Douglas Morrison (spev), Raymond Daniel Manzarek (basa, syntetizátor), Robert Allan Krieger (gitara) a John Paul Densmore (bicie).

Hrávať začínali v malom klube v L.A. London Fog.Na ich vystúpenia nik nechodil, iba zopár opilcov a námornikov. Po čase si ich pomaly začali ľudia všímať, až nakoniec za nimi prišiel majiteľ známeho klubu Whiskey Club a opýtal sa ich, či nechcú vystupovať v jeho klube.Kapela súhlasila.V tomto klube si veru veľa neodohrali.Morrison raz na jednom vystúpení keď spieval pesničku The End zmenil jej text a zakončil ju tak, že chce súložiť so svojou matkou.Automaticky bol koncert zrušený a DOORS si už v tomto klube viacej nezahrali. Teraz ,keď nikde nevystupovali mali čas chodiť po vydavateľstvách a ponúkať im svoje nahrávky.Nikde sa im ich hudba nepáčila až na jedno vydavateľstvo.Bolo to vydávateľstvo Elektra records.

Človek, ktorého bohovia milujú, zomiera mladý

Mimoriadne zaujímavou časťou literatúry faktu sú i publikácie o kariérach slávnych popspevákov či popskupín. Americký spevák a básnik Jim Morrison so skupinou DOORS sa stali už počas svojej relatívne krátkej kariéry (1967-1971) legendou. V ich prípade už - či ešte - nešlo v prvom rade o komerciu, či hudobný biznis.

Morrison a DOORS sa stali najvýraznejšími symbolmi revolty mladých ľudí v USA koncom 60. a na začiatku 70. rokov. Vtedy sa z pôvodne mierumilovného hnutia hippies vykryštalizovalo odbojnejšie a politicky výraznejšie sformované povedomie odmietania amerických predstáv o morálke a spravodlivosti, ktoré sa "osvietenej" mládeži javili byť výrazne deformované. Práve Morrison a DOORS otvorili stavidlá revolty a nepokojov, ktoré síce neotriasli Amerikou, ale rozhodne zmenili myslenie nezanedbateľného množstva ľudí. Treba dodať, že Jimovi Morrisonovi o masovosť či davovosť vôbec nešlo, on paradoxne smeroval práve do najzáhadnejších a najčiernejších zákutí duše ľudského jedinca. Najmä však do seba, impulzívneho a príliš rýchlo a nekonvenčne žijúceho potomka boha Dionýza.
 

Muž, ktorý sa stal legendou

Knihu o Morrisonovi a skupine DOORS, vari najpresvedčivejšiu spomedzi všetkých, čo boli o nich napísané, napísali J. Hopkins a D. Sugerman a jej názov je výslovne "morrisonovský" - Nikdo to tu nepřežije (Praha, Maťa 2001). Ide už o druhé české vydanie tejto knihy, na základe ktorej vznikol v roku 1991 i film Olivera Stona DOORS, v ktorom sa hlavnej úlohy kontroverzného Jima vynikajúco zhostil Val Kilmer (vrátane spevu). Autori knihy podávajú vyčerpávajúci obraz o charizmatickej osobnosti, akou Morrison nesporne bol. V druhej časti ide skôr ponuré čítanie, pretože v krátkom živote Morrisona zohrávali okrem poézie a rockovej hudby hlavnú úlohu najmä alkohol, drogy a sex. Tie spôsobili koniec -koncov i jeho predčasný, záhadami zahalený odchod. Kniha je presýtená množstvom faktografických detailov, ktoré postavu Jima Morrisona, chápanú ako legendu, neľútostne demaskujú. Vo všetkých jeho nespočetných úletoch však bolo čosi, čo núti čitateľa prinajmenšom k zamysleniu sa - prečo Jim Morrison tak bolestivo a tragicky cítil svet?! Nechcel sa stať legendou a stal sa ňou. Nechcel symbolizovať úsilie davov vzpriečiť sa vrchnosti a bojovať proti nej láskou, predsa ho však vnímali a uznávali najmä v týchto súvislostiach. Mal ambície spoznať čo najviac o hĺbke človeka v pekle siločiar americkej reality, ovplyvňovanej syndrómom vietnamskej vojny, rasových a mládežníckych nepokojov. Jeho umelecké (poézia, hudba, film, divadlo) i neumelecké (alkohol, drogy, sex) skúsenosti ho doviedli k poznaniu závratnosti temnoty či hlbočiny, ktoré sa v nás často skrývajú i proti našej vôli (nie náhodou vyšiel výber z jeho poézie v češtine pod názvom Divočina).
 

Morrison vraj v skutočnosti nezomrel

Jim Morrison bol výnimočne inteligentný (mal IQ 149), dokonca prejavoval i vynikajúce matematické schopnosti, čo u umelcov z oblasti literatúry, hudby, či filmu nebýva celkom bežné. Avšak napriek úspechom a pretrvávajúcemu záujmu ďalších generácií o hudbu DOORS a poéziu Jima Morrisona je kniha ako celok predovšetkým svedectvom o úpadku osobnosti, o absolútnom vyčerpaní tvorivého ducha, o systematickom a neľútostnom sebaničení, vrátane radikálneho odmietnutia vlastnej rodiny (hudobne známemu z pesničky The End). V závere autori trocha konfabulujú: uvádzajú rozličné, i fantastické vysvetlenia Jimovho predčasného odchodu v Paríži v júli 1971. Skutočnosť, že nikto z blízkych, zavolaných z USA, nevidel jeho mŕtvolu, viedla i k úvahám, že Morrison v skutočnosti nezomrel, len sa rozhodol pre iný život, inú identitu. Tieto pochybnosti však úplne odmieta kniha B. Seymora The End - Smrť Jima Morrisona (v češtine vyšla v roku 1994). Je však viac ako nesporné, že práve Jim Morrison naplnil literu antického príslovia - "Človek, ktorého bohovia milujú, zomiera mladý".

všetky články zdroj: internet