Ako to vlastne všetko bolo??

Ohľadom smrti Jima Morrisona sa toho napísalo dosť. Zomrel vôbec?! AKO ??! Tu vám prínášam oficiálne záznamy francúzskej polície ktoré boli zverejnené až v roku 1990! 

"Jim odišiel do Paríža v strede mixovania albumu L.A.Woman. Neexistoval dôvod, prečo by sa mal mixovania účastniť. Povedal : Pekne to dokončiete, idem do Paríža´. My na to : ´Ok, ozvisa nám´. Od tej doby sme o ňom nepočuli."
Ray Manzarek, 1981 

"Videl som Pam pár mesiacov potom. Keď som sa jej pozrel do očí, cítil som takmer isto, že Jim je po smrti… na druhej strane bol Jim jediný človek, ktorý bol dosť divoký na to, aby ušil podobnú búdu."
John Densmore, 1972 

"Pokiaľ možno usudzovať podla Pamely bol Jim mrtvý. Ona nič nepredstierala. Bola to úplne zlomená žena. Jim bol celý jej život. Bola zničená. Usudzujem, že bol Jim mrtvý, podľa toho ako vyzerala, podľa toho, že truhla bola uložená do zeme a podľa toho, že nikto zatiaľ nepovedal, žeby to bolo inak. Ale… ktovie?"
Ray Manzarek, 1980 

Zo všetkého čo bolo do teraz publikované, sa zdá, že Morrison rozhodne neprišiel k svojej divokejreputácii len tak náhodou. Rozličné biografie nám vykresľujú portrét arogantného, sebeckého a vôbec nie príliš milého mania. Už keď bol chlapec, tak každého len podpichoval, robil si srandu z každého kto sa dostal do jeho blízkosti. Čím bol starší, tým bol vyzývavejší. Jeho výstrelkom nebol ušetrený nikto - verejní činitelia, priatelia, cudzí ľudia, a ani ostatný členovia The Doors. Morrison nijak netúžil po materiálnom pohodlí. Nezaujímala ho "kariéra" hudobníka. Často spal tam, kde práve zo sebou sekol. S výnimkou niekoľkých kníh a svojich večných čiernych kožených nohavíc, nemal v podstate žiadny osobný majetok. Taktiež sa nesnažil o žiadnu z tradičných hodnôt alebo zázemia. Robiť výtržnosti na verejnosti, ako sa zdá, mu robilo potešenie. Odôvodňoval to ako sociálny experiment. Tiež sa nechoval ako ostatné rockové hviezdy. Odlišoval sa už len tým, že bol neobyčajne vzdelaný v umení. Čítal vážnu literatúru, filozofiu a poéziu už od veľmi útleho veku. Obdivoval (a študoval) undergroudovú kinematografiu a priťahovali ho hlboké filozofické rozpravy a anarchistické experimenty ľudského chovania a ľudských schopností a výdrže. 

V roku 1971 mal Morrison na krku hneď niekoľko súdov, z nich každý mu mohol vyniesť pár mesiacov väzenia "na tvrdo". Boli tu žaloby o otcovstvo, známy bol aj údajný Morrisonov pokus o únos lietadla pod vplyvom alkoholu. Najhoršie asi bolo, keď ho obžalovali z poburujúceho chovania a výtržnosti na koncerte v Miami na Floride v júly 1969 - Morrison sa mal na verejnosti obnažovať a predvádzať masturbáciu. Hovorilo sa že Morrison má už dosť pop- scény a chce sa venovať len písaniu. Aby unikol pred právnymi problémami rozhodol sa že sa pridá k svojej dávnej láske Pamele Coursonovej, ktorá už nejakú dobu žila v Paríži. Dorazil do Paríža v marci 1971. Po niekoľkých mesiacoch a Morrison sa začal ukľudňovať, ale stále veľa pil. Zjavne sa to však snažil obmedzovať. Prejavovali sa u neho známky vážnych zdravotných ťažkostí - občas vykašlával krv, a pri chôdzi hore schodmi sa veľmi rýchlo zadýchal. 

Nasledujúce stránky sú zostavené z prepisu policajnej správy o úmrtí Jima Morrisona v pôvodnom znení. Zo správy je jasné, že James Douglas Morrison zomrel 3.júla, 1971 v parížskom byte, v ktorom býval s Pamleu Coursonovou. Sú tu výpovede ktoré boli z neznámych dôvodov držané od roku 1971 až do roku 1990 v tajnosti. 

Správa začína popisom scény podľa poručíka Alaina Raissona z parížskej záchrannej služby hasičského zboru policajnému vyšetrovateľovi 3.júla 1971 o 14:30: 
"Dnes ráno som dorazil ako veliteľ výjazdovej skupiny do čísla č.p. 17 rue Beautreillis, v 4. parížskom obvode, do bytu na treťom poschodí po pravej strane schodiska. Mali sme hlásený prípad "asfyxie". Keď sme prišli do bytu , otvorila nám mladá žena, ktorá nehovorila po Francúzky, o priviedla nás do kúpeľne. Vo vani sedel úplne nahý muž. Hlava mu trčala nad vodou a opierala sa o okraj vane. Vaňa bola plná troška naružovelej vody. Muž mal paže položené na okraji vani. Voda bola stále vlažná , rovnako ako telo. Spolu so mojimi kolegami sme vytiahli telo z vani a položili sme ho na podlahu v spálni. Začal som masáž srdca, ale hneď som spoznal že muž je už mŕtvy. Tak som nechal telo uložiť na posteľ. Dodatok: Keď som vstúpil do kúpelne , bolo na podlahe trocha vody a šaty ženy, ktorá nám prišla otvoriť, boli vlhké) Dodatok: Keď sme telo uložili na zem, vytieklo mu z pravej nosnej dierky trocha krvi.)" 
(Podpísaný) Manchez Jaques (Podpísaný) Raison Alain 

Táto správa je v súlade s tvrdením hasičského zboru, že obdržali hlásenie nehody o 9:21 ráno, na miesto dorazili o 9:27 a odišli o 9:47. Keby Morrison zomrel o 5:00, ako znela oficiálna verzia, potom by voda bola o pol desiatej úplne chladná. V správe sa však hovorí, že telo i voda boli vlažné...:-) Po hasičoch dorazila do bytu polícia. 

Hlásenie štátnemu prokurátorovi je datované na 4, júla 1971 a podpísane policajným superintendantom pánom Robertom Berrym:
"Som poverený podaním hlásenia o našom vyšetrovaní vo veci úmrtia MORRISONA, Jamesa Douglasa narodeného 8. decembra 1943 v Clearwater (Florida, U.S.A.), amerického spisovateľa, žijúceho od marca 1971 v 4. parížskom obvode v č.p. 17 rue Beautreillis. Trvalé bydlisko zosnulého: 851a Santa Monica Blvd. Los Angeles (Kalifornia) 90069. 3. júla medzi 8:30 a 9:00 ráno si slečna Pamela Coursonová povšimla, že sa jej priateľ, ktorý vstal uprostred noci (asi okolo 4:00), aby sa vykúpal, nevrátil do postele. Slečna Coursonová išla do kúpeľne, kde našla pána Morrisona v bezvedomí ležať vo vani.Hlavu mal nad vodou opretú o okraj vane. Slečna Coursonová nevie rozprávať po francúzsky, a tak zavolala svojím priateľom - pánovi Ronayovi a slečne Demyové, ktorí dočasne bývajú v Paríži v rue Daguerre číslo 86. Tí hneď zavolali hasičský zbor a políciu. Príslušníci hasičského zboru vybrali telo pána Morrisona z vane, ktorá bola stále ešte plná vlažnej vody, a neúspešne sa pokúsili o masáž srdca. Vyšetrovanie ukázalo, že pánovi Morrisonovi sa urobilo nevoľno uprostred noci. Podľa jeho priateľky mal dýchacie ťažkosti a rozhodol sa pre horúcu kúpeľ. Podľa slečny Coursonovej začal náhle zvracať. Slečna c zachytila zvratky do nádoby, ktorú predtým, než sa vrátila do postele, vypláchla. Slečna Coursonová si myslela že zvracaním sa pánovi Morrisonovi uľavilo a že sa po kúpeli vráti do postele. Slečna Coursonová preto znova zaspala. V byte ani na tele nebolo nájdené nič podozrivé. Na tele neboli žiadne známky modrín, nádorov, či vpichov. Dr. Vassille urobil lekárske vyšetrenie tela a konštatoval, že smrť nastala prirodzenou cestou zlyhaním srdca, ktoré mohlo byt spôsobené zmenou teploty vplyvom ponorenia do horúcej vody, čím došlo ku klasickému "infarktu myokardu", ktorý bol príčinou náhlej smrti. Stojí za zmienku, že ako pán Ronay tak aj slečna Coursonová si povšimli, že pán Morrison trpel dýchacími ťažkosťami už niekoľko mesiacov a nevyzeral zdravo. Aj keď mu radili, pán Morrison opakovane odmietal lekárske vyšetrenie. Prikladám úmrtný list. Telo je vč.p. 17 rue Beautreillis. Slečna Coursonová aj pán Ronay si prajú začať s prípravami na pohreb."
(Podpísaný) Superintendant R.BERRY 

3.júla vypovedala Pamela Coursonová, začala svoju výpoveď 15:40, tlmočil jej priateľ Ronay. Výpoveď sa skončila o 18:40. Pamela diktovala svoju odpoveď policajnému úradníkovi Jacquesovi Manchezovi. Uviedla sa ako Pamela Susan Couronová, narodená 22. decembra 1946 vo Weed, Kalifornia, nezamestnaná. Jej výpoveď: 
"Som Priateľka pána Morrisona. Žijeme spolu už päť rokov. V marci som s ním, prišla do Francúzka. Za svojho predchádzajúceho pobytu v Paríži som našla prenájom v č.p. 17 rue Beautreillis, na treťom poschodí. Môj priateľ bol spisovateľ, žil z osobného majetku. Než sme sa ubytovali v rue Beautreillis, bývali sme nejaký čas v Hôtel de Nice v rue des Beaux Arts. Môj Priateľ už vtedy onemocnel. Mal dýchacie problémy, v noci dostával záchvaty kašľa. Zavolala som do hotelu lekára, ktorý mu predpísal lieky proti astme. Môj priateľ však lekárom nedôveroval a nikdy ich nebral vážne. (Poznámla: Nemôžem presne povedať, o ktorého lekára išlo. recept som neskovala. Za nášho predchádzajúceho pobytu v Londýne ,mal môj priateľ podobné problémy.) Minulú noc som bola so svojím priateľom na večery...to nieje presné... minulú noc som nevečerala. Môj priateľ išiel do reštaurácie sám, asi do niektorej v okolí. Keď sa vrátil, išli sme spolu do kina na film Death Valley. Boli sme v kine blízko stanice metra Le Pelletier, myslím že sa volá Action Lafayette. Z kina sme sa vrátili asi o jednej ráno. Ja som umývala riady a môj priateľ si premietal amatérsky film. Vypadal zdravo a veľmi pokojne. Musím ale dodať, že môj priateľ nemal vo zvyku sťažovať sa. Nemal to v povahe. Potom sme počúvali platne. Gramofón máme v spálni a počúvali sme v leže, v posteli. Myslím že sme zaspali približne okolo pol tretej ráno, ale neviem to presne, pretože gramofón sa vypína automaticky. (Poznámka: Nie, minulú noc sme nemali žiadny intímny styk.) Okolo pol štvrtej - len sa domnievam, že bolo toľko, pretože vo spálni žiadne hodiny nemáme - ma prebudilo, chrchlavé dýchanie môjho priateľa. Chrchlal veľmi hlasno, a ja som mala pocit, že sa dusí. Bolo to veľmi hlučné. Zatrepala som s ním, a pár krát som ho pobúchala aby sa zobudil. Opýtala som sa ho čo mu je. Chcela som zavolať lekára. Môj priateľ vstal, prešiel sa po spálni, a potom povedal, že sa chce vykúpať. Odišiel do kúpeľne a napustil si vodu. Keď bol vo vani , zavolal ma, že sa mu robí zle a že bude asi zvracať. po ceste do kúpeľne som zobrala oranžovú misu. Môj priateľ zvracal do misy, ktorú som mu pridržiavala. Myslím, že v tom bola krv. Vyprázdnila som misu a môj priateľ do nej zvracal znova: Teraz už len krv. Tretí krát zvracal hlieny. Pokaždé som misu vyliala a opláchla. Môj priateľ mi potom povedal, že sa cíti divne, ale nie nemocne, že nemám prečo volať doktora. Že sa cíti lepšia a už ho to prešlo. On že ešte zostane vo vani, a potom že sa vráti do postele. Myslela som si že sa naozaj cíti lepšie, pretože po zvracaní sa mu do tváre vrátila farba. Vrátila som sa do postele a hneď som zaspala. Bola som kľudná. Neviem ako dlho som spala. Naraz som sa zobudila a videla som , že môj priateľ vedľa mňa nieje. Utekala som do kúpeľne, kde som ho našla vo vani. Z nosa mu kvapkala krv. Zatriasla som s ním, pretože som si myslela, že zaspal. Potom ma napadlo, že omdlel a je v bezvedomí. Snažila som sa ho vytiahnuť z vane, ale nedokázala som to. Tak som zatelefonovala pánovi Ronayovi. Prišiel aj zo svojou priateľkou, a zavolli, myslím, hasičov a políciu. (Poznámka: V U.S.A. bývam na nasledujúcej adrese: 8216 Norton Avenue, Los Angeles, Kalifornia. Moja sestra býva na tej istej adrese a ja bývam väčšinou u nej. S pomocou pána Ronaya chcem zariadiť pohreb.)" (Slečna COURSONOVÁ nehovorí po francúzky, preto jej výpoveď tlmočil pán RONAY.)
(Podpísaná) PAMELA COURONOVÁ 

Alan Ronay zahájil svoju výpoveď pred policajným úradníkom Jacquesem Manchezem o 18:50, 3. júla, hneď po Pamele. Najprv uviedol svoje osobné údaje: narodený 16.júna 1933 v Neuilly Seine), filmový technik, americká národnosť, dočasne žijúci v rue Daguerre č. 86 v Paríži. Trvalé bydlisko 14527 Dickens Avenue, Los Angeles (Kalifornia). 
"Poznal som Jima Morrisona od roku 1963. Boli sme priatelia. Pán Morrison za mňou prišiel 5. júna do Londýna, kde sme boli na dovolenke. Prišiel aj so svojou priateľkou, Pamelou Coursonovou. Vedel som, že pán Morrison už niekoľko rokov žije so slečnou Courosonovou. Dnes ráno, okolo 8:30 ma prebudil telefonát od slečny Courosonove, ktorá prosila o pomoc. Povedala mi, že jej priateľ je v bezvedomí. Vsal som a so svojou priateľ Demyovou som išiel priamo do rue Beautreillis. Po príchode som videl na ulici hasičov, a pýtal som sa ich čo sa stalo, ale oni mi nič nepovedali. Išiel som hore do bytu, kde som našiel plačúcu slečnu Courosonovú, ktorá mi povedala, že jej priateľ je mrtvý. Odmietol som sa pozrieť na telo, ale viem, že v dobe mojeho príchodu už bolo vitiahnuté z vane, a uložené na postel. (Poznámka: Môj priateľ bol silný piják, ale v ten deň nebol opitý) (Poznámka: Som si istý, že môj priateľ neužíval drogy. Často hovoril o tom, ako hlúpo si počínajú mladí ľudia, keď užívajú drogy, a sám to považoval za veľmi vážny problém.) Celý včerajší deň som strávil s pánom Morrisonom. Rozišli sme sa o šiestej hodine večer. Zdalo sa mi, že nevyzerá dobre, a tiež som mu to aj povedal. Lenže on sa nikdy nesťažoval. Išli sme sa prejsť. Za chvíľu sa mi pán Morrison prizal, že sa cíti byť unavený. Behom rechádzky mal pán Morrison tiež záchvat "čkania", ktorý trval asi hodinu. V jednom momente zatvoril oči a mňa napadlo, že je v tváry šedivý. Povedal mi, že zatvoril oči preto, aby sa lepšie mohol sústrediť a zbavit sa toho "čkania". Na dvore sme zobrali pár kúskov dreva do krbu. Moj priateľ s tým ťažko zápasil. Bolo to pre neho značne namáhavé. Pomožem slečne Courosonovej s organizáciou pohrebu."
(Podpísaný) Jacques Manchez (podpísaný) Alan Ronay 

Podľa správy policajného komisára Mancheza prehlásil pán Ronay ústne, že zavolal zachrannú službu potom, čo dorazil do bytu a pána Morrisona videl vo vani. Povedal to 3. júla o 9:40 ráno. To je v rozpore so zaprotokolovaným tvrdením, že telo nikdy nevidel a že hasičská záchranka v dobe jeho príchodu na mieste. Je zaujímavé, že si to polícia nevšimla. Alan Ronay buď hasičov zavolal alebo nezavolal. 

Nasleduje hlásenie policajného komisára Jacquesa Mancheza, napísane 3. júla, o 9:40 ráno:
"Boli sme informovaní miestnou policajnou hliadkou, zo štvrtého obvodu, že boli dnes o 9:25 ráno odoslaní do č. 17 v rue Beautreillis v štvrtom Parížskom obvode, schodisko A, tretie poschodie, byt po pravej strane. Obyvateľ bytu pán Morrison James, 28 rokov, bol nájdený mrtvý vo vani svojou priateľkou, slečnou Coursonovou Pamelou. Hlásenie pre veľiteľské oddelenie, ktoré nás poverilo vyšetrovaním."
(Podpísaný) Jacques Manchez, policajný komisár 

"Prichádzame k č. 17 v rue Beautreillis, v štvrtom Parížskom obvode. Po príchode do bytu na schodisku A, na treťom poschodí po pravej strane, nachádzame na mieste hasičov z Sevigne Brigade a pohotovostnýb policajný voz zo štvrtého obvodu. Veľiteľ hasičskej záchrannej služby nás informuje, že vytiahol telo pána Morrisona, obyvateľa bytu, z vane. Po neuspešnom pokuse o masáž srdca bolo telo uložená na postel v spálni. Vchádzame teda do spálne, kde nachádzame telo mladého muža, pomerne zavalitého, ležať na posteli: Telo je prikryté prestieradlom, ktoré sme dali preč. Muž leží na chrbte, úplne nahý, s rukami vedľa tela. Oči sú privreté, ústa pootvorené. Z pravej nosnej dierky vyteká pramienok krvy. Ľavá nosná dieraj je zapchaná hlienom. Telo je stále teplé a niesú na ňom vyditeľné známky šoku ani modrín. V miestnosti je poriadok. Pokračujeme v prehliadke a vchádzame do kúpelne, ktorá je so spálnňou spojená chodbou, vedúcou tiež do kuchyne. V kúpelni nachádzame vaňu, v ktorej pán Morrison ležal pred tým, než bol hasičmi vytiahnutý. Vaňa je na lavej strane kupelni. Po pravej strane je umývadlo a malá skrinka. Vonakajšie rozmery vani sú 150 cm x 65 cm. Vo vani je stále určité množstvo ľahko naružovelej vody. Vaňa je hlboká 35 cm. Hľadina vody dosahuje do výšky 19 cm. Voda je stále vlažná. Na podlahe vedľa umývadla nachádzame oranžovú misu. Je prázdna. Z kupeĺne ideme do obývacej izby, kde nachádzame troch ľudí: dve ženy a jedného muža. Všetci američania. Policajt nás informuje že sa jedná o Pamelu Coursonovú, priateľku pána Morrisona, s ktorou žila, pána Alana Ronaya, krajana a priateľa pána Morrisona i slečny Coursonovej a slečnu Agnes Demyovú, priateľku pána Ronaya. Pán Ronay, ktorý jediný z prítomných rozpráva po francúzky, nás informuje, že dnes ráno, medzi pol deviatou a deviatou (nevie presne), ho v jeho byte na čísle 86 v rue Daguerre v Paríži, zastihol telefonát od slečny Coursonovej, ktorá ho prosila, aby prišiel do jej bytu, lebo jej priateľ, pán Morrison, omdlel vo vani, a slečna Coursonová nieje schopná zavolať lekárskú pomoc, pretože nevie rozprávať po francúzky. Pán Ronay ihneď prišiel aj so svojou priateľkou, slečnou Demyovou. Keď videl svojho priateľa Morrisona bezvládne ležať vo vani, zavolal hasičský zbor. Prostredníctvom pána Ronaya slečna Coursonová vypovedá, že jej priateľ vstal dnes ráno asi o 4:00 z postele, aby sa vykúpal, pretože sa necítil dobre. Slečna Coursonová sa hneď vratila do postele a zaspala. Keď sa asi o 8:30 zobudila, zistila, ze pán Morrison sa doteraz do postele nevrátil. Išla do kúpeľne, kde ho našla v bezvedomí ležať vo vani s hlavou nad vodou. Snažila sa vytiahnúť z vane, ale bolo to vzhladom k Morrisonovej výške (186 cm) nad jej sily. Žiadame slečnu Coursonovú a pána Ronaya aby sa dostavili na policajnú stanicu na spísanie protokolu."
(Podpísaný) policajný komisár Jacques Manchez 

Prečo trvalo tak dlho ký bola zavolaná záchranná služba? Nebolo by praktickejšie zavolať záchranku hneď po tom, čo Ronay obdržal telefonát od Pamely? Z bytu pána Ronaya do bytu Morrisona pekný kus cesty. Cesta zabrala Ronayovi s Agnes najmenej pol hodiny, pokiaľ nie viacej. Ak bol Morrison nažive keď ho Pamela našla, mohla mu okamžitá pomoc zachrániť život. Videl Ronay telo pred tým, než zavolal hasičov? To nevieme. 

Z dôkazov ktoré som nazbieral za pobytu v Paríži a od príslušných úradov som teraz schopný poskladať skutočný príbeh posledných dní života Jima Morrisona -THE END: 
V piatok, 2. júla 1971 Jim asi odišiel zo svojeho bytu na rue Beau- treillis, aby poslal Jonathanovi Dolgerovi do New Yorku telegram so žiadosťou o zmenu obalu na jeho básnickej zbierky The Lords a The New-Creatures. Bol proti tomu aby vydavateľ použil na obal jeho image rockovej hviezdy. Chcel, aby kniha bola prezentovaná ako zbierka modernej poézie nedávno objaveného anonymného básnika z Kalifornie, a nie ako výstrelok vedúceho speváka populárnej skupiny The Doors. Pokiaľ by si marketingový manažéri presadili svoje, dali by na obal nejakú jeho "sexi" fotografiu - najskorej asi slávnu fotku "mladého leva" od Joela Brodského. Chvíľu po tom stretol Jim Alana Ronaya, a spoločne sa vydali na prechádzku. Bola začiatok júla, a bol jasný a slnečný deň. Po ceste sa zastavovali v rôznych kaviarnach. Alanovi sa zdalo, že Jim vyzerá unaveno a nezdravo. Jim dokonca dostal záchvat "čkania", ktorý trval celú hodinu. Nakoniec sa vrátili do Jimovho bytu, a pred ním zobrali pár polien do krbu. Jim nebol schopný to uniesť a pri chôdzi po schodoch sa zadýchal. Neni ale jasné, či sa Alan v ten večer vrátil domov. 

Podľa Pamely večer Jim v ten večer sám, okolo 19:30 a 20:00. Večeral asi v niektorej z miestnych reštaurácii. Vrátil sa do bytu, a spoločne s Pamelou sa vydali na filmové predstavenie filmu Death Valley, ktoré začínalo zhruba o 23:00 večer. Po filme sa vrátili domov. Bola asi jedna hodina ráno, sobota 3. júla. Pamela odišla do kuchyne, kde umývala riad, zatiaľ čo si Jim premietal nejaký film - pravdepodobne záznamy koncertov The Doors, ktoré si priniesol z Ameriky. Podľa Pamely vyzeral Jim dobre a spokojne. Obidvaja sa cítili v pohode. Išli si ľahnúť a pred tým než zaspali, počuvali dosky. Nemilovali sa a postupne zaspali. To mohlo byť tak pol tretej ráno. Zhruba za hodinu prebudil Pamelu Jimov namáhaný a "chroptivý" dych. Pamela si myslela, že sa Jim dusí, a pokúsila sa ho zobudiť. Jim sa nakoniec prebudil. Spýtala sa ho čo mu je. Jej prvá reakcia bola, že zavolá doktora, takže to s Jimom muselo vyzerať dosť zle. Jim však vstal a začal sa prechádzať po spálni. Necítil sa vo svojej koži, a tak sa rohodol, že sa osvieží kupeľom. 

Napustil si vaňu, ale sotva sa ponoril do vody, zavolal Pamelu, že je mu zle. Pamela k nemu príšla s oranžovou misou. Jim začal vracať, zataľ čo Pamela mu pridržiavala misu pod bradou. Všimla si, že v zvratkoch bola krv. Keď sa Jim vyzvracal, Pamela misu opláchla. Ale Jimovi sa znova urobilo zle. Tentokrát vracal iba krv. Znova misu vypláchla. Jim začal zvracať do tretice, tentokrát krvavé hlieny. Pamela bola znepokojená a znova chcela zavolať lekára. Jim nechcel. Povedal, že sa cíti čudne (ževraj použil slovo "bizardne"), ale že už mu nieje tak zle a doktora nechce. Povedal Pamele nech sa vráti do postele, zachvílu za ňou príde. Pamela vypovedla, že tým pola upokojená, a tiež ju ukľudnilo to, že sa Jimovi vrátila farba do tváre. Vrátila sa do spálne a jneď zaspala. 

Neskorej sa prebudila, nemala predstavu ako dlho spala. Keď videla, že Jim vedľa nej nespí, išla do kúpeľne, kde našla Jima bezvládne ležať vo vani. Z nosa mu mierne vytekala krv. Pamela s ním zatriasla, aby sa prebral, ale k ničomu to nebolo. potom sa ho pokúsila vytiahnúť v vane, ale nemala síl. V panike utekala k telefónu a zavolala Alanovi Ronayovi. Ronay polícii vypovedal, že mu Pamela zavolala okolo pol deviatej ráno. Vraj do telefonu vzlikala a žiadala ho, nech ihneď príde, lebo Jim leží vo vani v bezvedomí. Alan Ronay sa i so svojou družkou, filmárkou Agnes Vardaovou (Demyovou) vydal do Jimovho bytu. Hasičská záchranská služba obdržala žiadosť o pomoc o 9:21 ráno, a do bytu prišla o 9:24 (stanica je blízko). Podľa toho sa dá usúdiť to, že Alan zavolal hasičov až potom, keď dorazil do bytu a videl čo a ako, alebo mu Pamela volala až po deviatej a nie o pol deviatej. Alan v jednej policajnej správe hovorí, že hasiči boli v dobe jeho príchodu už na mieste. V protokole uvádza, že ich zavolal až potom keď dorazil na miesto a videl Morrisona vo vani. 

Keď prišli hasiči do bytu, boli dovnútra pustení zničenou Pamelou, ktorá ich zaviedla do kúpeľne. Hasiči vytiahli Jima z vani a pokúsili sa ho vzkrisiť masážou srdca. Bola však už neskoro. Keď dorazil Ronay s Vardaovou, boli hasiči už prítomní, ale odmietli Ronayovi povedať čo sa stalo. Pamele sa ohromne uľavilo keď videla Ronaya, pretože nevedela po francúzky ani slovo a nevedala sa tým pádom dohovoriť s hasičmi. Povedala Alanovi a Agnes, že Jim je mrtvý. Ronay sa odmietol pozreť na telo, ktoré bolo už vtedy na posteli v spálni. Táto jeho zaprotokolovaná výpoveď je ale v rozpore s tým čo povedal policajnej hliadke. 9:25 prichádza do bytu aj policajná hliadka, doprevádzaná zvedavým susedom Chastagnolom, bývajúcim o poschodie nižšie. Chastagnol vošiel do bytu, a videl čo sa stalo. Pamätá sa, že videl telo, oblečené v domácom odeve, ležať na podlahe vedľa postele. Morrisonove šaty ževraj neboli mokré. Chastagnolivi vraj bolo povedané, že Morrison práve zomrel, pravdepodobne následkom predávkovania drogami. Pretože si neprial dlhšie sa na mieste zdržovať, vrátil sa do svojho bytu. 

Policajti sa dali do vyšetrovania. Prezreli si byt a telo. Pýtali sa Pamely, Alana a Agnes Vardanovej. V jejich spáve sa uvádza, že oči boli napoli zatvorené, ústa pootvorené, z pravej nosnej dierky mu vitekalo trocha krvi, a ľavú mal zapchanú krvavým hlienom. Jeho telo bolo nahé. Po prehliadke ho policajti zakryli prestieradlom. Hasiči opustili byt o 9:47. Polícia stále pokračovala v pátraní. Pamela, Alan boli požiadaní aby sa dostavili na policajnú stanicu kvôli oficiálnej výpovedi. O 14:30 zaregistrovala polícia Morrisonovu smrť na mestkom úrade, kde bol vystavený úmrtný list a povolenie na pohreb. O 15:45 sa Pamela a Ronay dostavili na oficiálnu výpoveď na stanicu. Agnes Vardová zostala v byte, aby pustila dovnútra Dr. Maxa Vasilla,ktorý prišiel o 18:00. Lekár prehliadol telo a spísal lekérsku správu. Pamela, Alan a Agnes strávili noc spoločne, pravdepodobne v bytu Agens Vardanovej. Jimove telo ostalo v prázdnom byte na rue Beautreillis. 

V nedeľu 4. júla dokončila polícia svoju správu. Je pravdepodobné, že Pamela a Alan boli v byte pre prípad, keby polícia potrebovala ďalšie informácie. Na druhý deň sa začali v talči objavovať prvé zvesti o Morrisonovej sprti, ktoré sa veľmi rýchlo dostali aj do Ameriky, ktoré však nevzbudili žiadne obavy u úradujúceho manažéra The Doors, Billa Sidonsa, ktorý už bol na podobné fámy zvyknutý. Sidons preistotu zavolal do Paríža na americké velvyslanectvo a na políciu, či nemajú hlásenú smrť amerického občana menom James Morrison. Dostal zápornú odpoveď. Nakoniec sa Sidons rozhodol zavolať priamo Pamele. Tá mu vraj nedala jednoznačnú odpoveď, ale povedala mu aby hneď prišiel do Paríža. V tej dobe už pohrebná služba priviezla truhlu a pripravila telo na pohreb. V útorok 6. júla prišla Pamela, asi v doprovode Alana Ronaya na cintorín Pére Lachaise, a kúpila dvojitý hrob. Iný v tú chvíľu nebol k dispozícii. Z nejakého dôvodu sa na správe cintorína predstavila ako Jimova sestrenica, čo jej právnici opravili až o šesť rokov neskorej. V utorok dorazil do Paríža tiež Bill Sidons. Išiel rovno k Pamele, ktorá mu povedala že Jim je mrtvý. Ukazala mu len úmrtný list a zapečatenú truhlu. Bill telo nikdy nevidel a ani o to nepožiadal. 

V stredu 7. júla o 9:00 odniesli najatý nosiči truhlu na cintorín Pére Lachaise. Truhla bola spustená do hrobu a nad ňou bolo prehodených pár slov. Nebol prítomný žiadny kňaz. Z trúchliacich boli prítomný len Pamela, Bill Sidons, Alan Ronay, Agnes Vardová a Robin Wertle, ďalší Jimov priateľ.Pohrebu sa bezúčastnili (alebo neboli pozvaný) ani Jimova priama rodina, ani ostatní členova The Doors. Deň po pohrebe. vp štvrtok 8. júla, stravili Pam a Ronay balenie Jimových vecí a prípravovali sa na návrat do USA. Oficiálna správa o Morrisonovej smrti bola daná do novín až po ich príjazde do Los Angeles, 9. júla. V tlačovom prehlásení, datovanému 8. júla, sa píše, že Morrison zomrel v Paríži a bol už pochovaný. 

THE END